Ana Doel – básne

Šepot strachu sa mi pomaly vkráda do snov. Unavuje, trýzni, vynára sa, celkom bez slov. Chcem nájsť silu, keď život polená mi hádže pod nohy. V diaľke nájsť tú alej a kľúč, čo mi bránu k nej otvorí. Aj o polnoci nájsť v sebe tú silu. Všetko zo seba dať… Ísť ďalej a ďalej, ako buldozér, pred sebou tlačiť celý svoj život. Stihnúť to, kým sa všetko […]

Môcť tak zostať pri Tebe, len tak, cítiť tvoj dych… tlkot srdca, privinúť sa. Ja viem, ty nie si z tých. Ćo dajú srdce na dlaň, hocikomu. Napriek tomu veriť chcem! Dúfať. Tušiť. V krásu tvojich myšlienok i činov. Aj keď bdieť, žiť svoj sen. Len na chvíľu Zabudnúť na rany osudu Len na chvíľu V objatí spoločne spočinúť.

Som sama sebe, úhlavným priateľom. Anjel s diablom v tele, nesmelom. Pomaly kráčam svetlom noci. Ruky dlaňami nahor, bez pomoci. Myšlienky pískajú smutný song. Čas radosti odráta až zabudnutia gong. Čo dám,to dostanem To je pravda celá. Sama sebou ostanem, hoc nezabúdam na priateľa.

Keby som mala napísať báseň, je o smútku. Chýbajú mi motýle, čo šteklia v žalúdku. Keby som mala napísať báseň, je o drogách. Pre mňa droga je láska, vo všetkých polohách. Keby som mala napísať báseň, je o pocite. Čo cítim,keď myslím na teba, pri úsvite. Keby som mala napísať báseň, je o tom , čo značí slovko- Mať […]

Čítaj medzi riadkami.V každom slove si len ty. Iného v srdci mojom niet. Príbeh splýva do viet, si v tých vetách ukrytý. Každý deň,vedú moje kroky tam,kde len teba tuším len,kde sami sebou i oporou sme si boli. No napriek tomu to i bez teba dám. I keď smútok dušu bolí. Každý deň som tam, kde pofúkali sme si rany, kde čas odvial minulosť, okolie nemenné. Kde zaberala som […]

Máš tú silu, máš tu moc… Vstupovať mi do snov, každú noc. Na oblohe nebo, na zemi raj. Zahrňaš ma nehou. Čo dostávaš, daj… Bozky tvoje hrejú pri srdci. Držíš ma nad vodou, som celkom v tvojej moci. Krásne sny sú to! Vstaň z tých snov, odhaľ pravdu skrytú. Myšlienky nech zmenia sa v realitu.

Slová ostré sťa meč, tvrdé, bodavé. Triafajúce na smeč. Slová znejúce ti v hlave, opakujúce sa, každá strofa… Bolestivé ako chodiaca katastrofa! Slová znejúce ti v duši. Reže ťa každá sloha spomienkou. Každé jedno písmeno. Len čas to ostrie zdolá. A ich krutosť zakryje hmlou.

Obraz dnešnej doby.Poväčšine trpký úsmev,ľudí zdobí.Radi by sa smiali,však novodobými otrokmi sa stali.Slúžia prachom,mamonu.Na úprimnú radosťzo života,nezostáva síl,náhonu.Z práce do roboty,z roboty do práceTreba predsa robiť.Bez práce nie sú koláče!A keď príde čas,koláče zjesť…Splynie ten čas s časom,keď prídeš do bodu Ba nebudeš už […]

Jedno ucho, jedno srdce.. Aké super, keď sú len tvoje. Pre Teba… Sila objatia, slzy tisnú sa do očí od dojatia. Málo a tak veľa Láska zmôže Pokoj, nepohodu vytlačí, pomôže…. Keď sama so sebou Ti byť nestačí… Pripomínam si to zas a znova, čo dôležité je, čo potrebujem, čo pre mňa znamenáš, oáza snová.

Vyrozprávať sa zo sveta, z bolesti, z neresti… Stromu, ľuďom… Hocikomu… Tebe! Všetko dať von, čo sa mi do srdca nezmestí. Preliať potok smútku. Čakať na východ slnka, rozjasniť úsmev. Načať život z iného súdku. Len tak, s láskou, s pokojom v duši, dať na dlaň srdce. Pocítiť úlavu, skloniť hlavu, na tvoje plece….