Dosť bolo smútku,
načrieme z iného súdku.
Čo radosť mi robí,
čo môj život zdobí…
Moje deti,
moja práca,
moje túžby,
moja pláca.
Toto všetko, dáva pocit
lásky,
keď beznádej sa stráca
a život nerobí mi
vrásky.
Keď v mysli mojej vďaka tkvie,
smútok nič mi už nepovie.
To čo bolo,
to čo bude
nezáleží na tom,
je to na osude
To čo je
podstatné vždy
bolo,
bude,
je.
Nie?