Prestepovať sa
k svojej bolesti,
cez všetky tie
nevôle,
neresti.
Padnúť na dno,
vidieť z diaľky
svoju záhubu,
keď nepodarí sa
vstať,
neľutovať sa,
keď dá ti
život na hubu.
Pretancovať sa
k svojej duši,
precítiť svoju bolesť,
sama, bez pokušenia
ju zrušiť.
Vychutnať si ju
pokorne ,
až do dna,
aby som bola
schopná znovu vstať
a byť pre život
zvodná .
Prekráčať sa
až k samej podstate,
pomodliť sa za pokoj,
hoc nemať na
ružiach ustlaté.
Rovnováhu nájsť,
vyrovnať skóre.
Dobra so zlom.,
kde dobro
stále stúpa…
A mieri hore.