Boh sa ma
zľahka dotkol,
keď báseň som
napísala…
Život ma takto
zbavuje okov,
keď z duše
dám von,
čo cítim
o čom snívam.
Som voľná
ako sokol.
Lietam si
na vlnách fantázie.
Plavím sa vzduchom
plným motýľov.
Nechám sa unášať
láskou,
tou vábivou chvíľou.
Slovo k slovu
ide zľahka
Boh ma má rád
takto ma hladká…