Zakaždým prežijem
takú malú smrť.
Keď bodneš ma slovami
do chrbta,
boh mi dáva dar,
keď rozdýcham,
mám silu zabudnúť.
na príkorie…
Na guču v krku,
na slová,
ktoré ma v minute
preplieskajú,
prefackajú
a ukončia
moju púť,
smerom k nádeji…
Milosrdná nepamäť.
Tvoje myšlienkové
pochody
poznám už naspamäť,
vyhnúť sa im
za každú cenu
skúšam,
no zvalcúju ma
ako smršť.
Ako uragán.
V tú chvíľu
sa rúcam.