Bez mena. . .

20. februára 2015, ana doel, Nezaradené

Občas snívam
o tom
ako tvoja ruka,
po mojom tele prahne.
Ako túži
sa ma dotknúť,
tvoja pera,
moje bozky
kradne…
Krásne,
nežne,
nesmelo,
pokladáš ma
na vankúš,
tvarou v tvár
sa stretáš
so mnou.
Vôkol všetko
potmelo.
Hladíš ma
po vlasoch,
vnímaš
môj hlad
po Tebe…
Vieš čo robiť!
Dochádza ti,
že nesnívaš.
Máš ma v moci,
v rytme lásky,
príjmaš moje
bozky vysnené…