Píšem Ti list,
lebo keď sa s tebou
rozprávam,
mám pocit, že slová
k tebe nechcú prísť…
Prečo je to tak?
To vie iba boh….
Unavená životom,
padám z nôh…
Slnko svieti pre všetkých,
príbeh nekončí,
píšem ďalej ,
môj životný sloh…
Kdesi vzadu kričí hlas:
,,Vstávaj, zdvihni sa,
zas a zas ´´…
Rozliate mlieko utri,
neplač nad ním,
vysuš slzy
a vpred sa pohni !
Každý v sebe kríž nosíme,
vstávame, padáme
tanec v daždi
sa učíme..