A takto to je. . .

27. marca 2016, ana doel, Nezaradené

.

Keď nemôžem byť spokojná,
budem zatiaľ pokojná…
povedalo moje vnútro,
moje nadja,
moje ja…

Však čo krikom vyrieši sa?
Hádkou, zvadou,
nepokojom?
Nič!
I tak posledné slovo
osud má,
život drží v ruke bič!

Mám všetko čo potrebujem,
ešte dýcham,
snívam,
žijem…
Mám miesto,
kde hlavu skryjem…
Nebudem sa predsa biť!
Život treba užívať si,
nie s nepokojom
živoriť!