Opustená,
sama,
v závoji hmly.
Stieram prach
z mojich pier.
Túžiaca po pokoji
s milosrdnou lžou,
vchádzam do druhých dvier.
V kútiku duše,
cítim ,dúfam
v tichý zmier…
Keď plášť smútku
strhnem zo svojich pliec
verím v silu lásky,
čo život dá mi,
keď otvorím
ďalší z jeho vriec….