Nie je ešte čas,
nájsť to pravé v nás.
Nádej,
hra,
laškovanie,
láskovanie.
Neha z toho vanie.
Kdesi, čosi
čo v nás vzplanie.
Kdesi, čosi
čo v nás víri.
Rozum hlási neprítomnosť,
niekde asi hýri
Len neočakávať!
Vravím si…
Ale srdce túži,
podstata človeka,
myšlienka uteká,
tá sa len tak nenechá.
Priam skáče,
od hlavy k srdcu,
od srdca k hlave,
všetko to so mnou
len tak máve.
Smiech cez slzy,
proste city…
Každého to niekam ťahá,
a ja iba váham.
I ty?
nájsť to pravé v nás.
Nádej,
hra,
laškovanie,
láskovanie.
Neha z toho vanie.
Kdesi, čosi
čo v nás vzplanie.
Kdesi, čosi
čo v nás víri.
Rozum hlási neprítomnosť,
niekde asi hýri
Len neočakávať!
Vravím si…
Ale srdce túži,
podstata človeka,
myšlienka uteká,
tá sa len tak nenechá.
Priam skáče,
od hlavy k srdcu,
od srdca k hlave,
všetko to so mnou
len tak máve.
Smiech cez slzy,
proste city…
Každého to niekam ťahá,
a ja iba váham.
I ty?
Celá debata | RSS tejto debaty