Opustená, sama, v závoji hmly. Stieram prach z mojich pier. Túžiaca po pokoji s milosrdnou lžou, vchádzam do druhých dvier. V kútiku duše, cítim ,dúfam v tichý zmier… Keď plášť smútku strhnem zo svojich pliec verím v silu lásky, čo život dá mi, keď otvorím ďalší z jeho vriec….
Pokračovanie článku