Máš tú silu, máš tu moc… Vstupovať mi do snov, každú noc. Na oblohe nebo, na zemi raj. Zahrňaš ma nehou. Čo dostávaš, daj… Bozky tvoje hrejú pri srdci. Držíš ma nad vodou, som celkom v tvojej moci. Krásne sny sú to! Vstaň z tých snov, odhaľ pravdu skrytú. Myšlienky nech zmenia sa v realitu.

Slová ostré sťa meč, tvrdé, bodavé. Triafajúce na smeč. Slová znejúce ti v hlave, opakujúce sa, každá strofa… Bolestivé ako chodiaca katastrofa! Slová znejúce ti v duši. Reže ťa každá sloha spomienkou. Každé jedno písmeno. Len čas to ostrie zdolá. A ich krutosť zakryje hmlou.

Obraz dnešnej doby.Poväčšine trpký úsmev,ľudí zdobí.Radi by sa smiali,však novodobými otrokmi sa stali.Slúžia prachom,mamonu.Na úprimnú radosťzo života,nezostáva síl,náhonu.Z práce do roboty,z roboty do práceTreba predsa robiť.Bez práce nie sú koláče!A keď príde čas,koláče zjesť…Splynie ten čas s časom,keď prídeš do bodu Ba nebudeš už […]

Jedno ucho, jedno srdce.. Aké super, keď sú len tvoje. Pre Teba… Sila objatia, slzy tisnú sa do očí od dojatia. Málo a tak veľa Láska zmôže Pokoj, nepohodu vytlačí, pomôže…. Keď sama so sebou Ti byť nestačí… Pripomínam si to zas a znova, čo dôležité je, čo potrebujem, čo pre mňa znamenáš, oáza snová.

Vyrozprávať sa zo sveta, z bolesti, z neresti… Stromu, ľuďom… Hocikomu… Tebe! Všetko dať von, čo sa mi do srdca nezmestí. Preliať potok smútku. Čakať na východ slnka, rozjasniť úsmev. Načať život z iného súdku. Len tak, s láskou, s pokojom v duši, dať na dlaň srdce. Pocítiť úlavu, skloniť hlavu, na tvoje plece….