Baví ma hra so slovami, kde stretne sa moje ja so snami. Cez uličky v mozgu sa prepletá, jednoduchá i veta rozvitá… Metafory striedajú rým nesmelý. V hlave sa hmýria myšlienky, čo na svet nechceli… Pomalým krokom múza do živého zatne, s pocitom pokoja mi na kolená sadne a pošle odkaz do sveta…

Nechaj ma samu, v tomto zlom svete. Nerieš, že zvedla ruža v rozkvete… Nechaj ma stratenú na úsvite Kde smädný sa nenaje a hladný nenapije. Kde temnota má svoje siete…. Nechaj ma, plnú pochýb, bolesti… Však svet vie ako zbaviť neresti.. Nechaj ma v tlame samoty, v tej diere levovej, však boh sa postará, hlavne nenič nerozlej… […]