Ana Doel – básne

Ďakujem bohu
že nepoznám nenávisť,
že pravda a láska
sa vedia v mojom svete zísť.
Ďakujem, že som taká
že v mojom svete je slnko,
aj keď sa zmráka.
Ďakujem, že ľútosť
keď ma zasiahne,
viem sa oprášiť
Prebudim v sebe dieťa nevinné.
Ďakujem,že ma
ștrach obchádza,
za silu čo ho
odomňa
odvádza.
Ďakujem že,
neviem závidieť,
zlo s kritikou
mi nie je dané vidieť
Ďakujem za pocity lásky
Aj napriek tomu, že
čas mi privial vrásky.
Vždy vstanem
po páde a zrade,
Nájdem si cestu
vždy a všade…

Boh nie je deduško
s fajkou v ruke
Sediaci na obláčku
riadiaci život
tam dole, po záruke.
Boh je sila,
čo my ľudia nájdeme v sebe,
vždy vstať
dvihnúť sa po páde
zo zeme…