Ana Doel – básne

Ťažká chviľa, keď človek prestane veriť v lásku , keď tá viera visí na vlásku… Čo sa to deje? S ľuďmi , bez ľudí… Samota sa len smeje… Prečo niekto sa nevie zbaviť okov, okov strachu a paniky, nedá sa újsť pred sebou, pred nikým .. Pokorne prijmime osud, to zviera, pusťme von to, čo naše krky zviera… S pokorou na kolená, životná lekcia pod nohy […]

Vlna za vlnou sa valí. V mysliach ľudí strach sa varí…. Stráca sa súdnosť, rozum zdravý… Covid je tu zas a všetkých zdraví… Rozďaví ústa a hltá nám deň, Pomôže snáď už len vlna súdnosti, priam jej povodeň! Stíšme v nás ten strach,bolesť hrôzu, nedajme sa tým démonom! Prispôsobme láske chôdzu a vykročme s nádejou ku krásnym dňom…. Ana […]

Každy boží deň si dávam šancu. Čakám,, žiadam, hoci viem, že tým smerom nepôjdem… Paralýza mysle, diania, mne neplnia sa predsa priania… Aj tak dávam každý deň v šanc, stretnúť Ťa, vidieť Nič viac… Duša rozorvaná už x rokov. Vedieť sa tak vzdať svojich okov a s láskou, s Tebou, hľadieť vdiaľ…

Klop, klop Čo sa to deje? Zubatá klope na dvere… Zabudni na to že ťa vpustim dnu zlato… Skončil sa tvoj čas… Nikto ťa nevpusti z nás…. Chytím ťa za nos ako ten z Perinbaby práca tvojich kos nikoho nebavi… Skrotni zlá víla, Prestaň na hroboch tancovať Nedáme sa ti, budeme bojovať….. Skrotni ježibaba zubatá! Daj pokoj, nesiahaj na náš […]

Vnuklo mi vedomie nad ránom do hlavy, ako žiť tak, aby život človeka bavil Zachovaj pokoj, prijmi veci také, aké sú…. riešenie prijde, na tvoju adresu…. Buď teraz a tu, a nebudeš vidieť tmu Ego s tebou bude často triasť Ty sa však nedaj tým pocitom zmiasť…. Zachovaj si optimizmus vždy a všade Vyrieši sa všetko samé… po paráde… Pesimizmus vyhoď […]

Toho rána roku 1922 na univerzitě v Torontu se vědci vydali na nemocniční oddělení s dětmi, které byly v kómatu a umíraly na diabetes mellitus (cukrovku). Představte si pokoj plný rodičů, kteří sedí u postele a čekají na nevyhnutelnou smrt svého dítěte. Vědci šli od lůžka k lůžku a začali dětem injekčně aplikovat nový čistý extrakt – inzulin. Když začali […]

Vôľa ľudu hlas boží… Pýcha lásku nepoloží. Slováč nechce biedu trieť, nepočuť ľud bol by hriech… Pýcha pád predchádza, iba ego boj zvádza… Lekár lieči kováč kuje, z odporu sa nič nevykľuje! Dobrý vladár počúva svoj ľud, Iba tak ho nevyfacká jeho vlastný stud. Postav ľudí tam, kde slnko svieti a nie leje, inak budeš sám, nik sa už na teba […]

Kdesi v kútiku duše Cítim, verim, viem Že v Tebe, vo mne hori silny oheň… Zaplavi túžbou tvoje cievy tá čo v Teba, v seba verí. Energia zvaná láska, úsmev na perách, na tvári maska, čo predstiera ľahostajnosť. Tečie k srdcu po tvojich vráskach, zleje sa v slzu a zakričí do ticha Dosť!!! ….

Baví ma hra so slovami, kde stretne sa moje ja so snami. Cez uličky v mozgu sa prepletá, jednoduchá i veta rozvitá… Metafory striedajú rým nesmelý. V hlave sa hmýria myšlienky, čo na svet nechceli… Pomalým krokom múza do živého zatne, s pocitom pokoja na kolená padne a pošle odkaz do sveta…

S pokorou pozerám na tento svet, Viac krásy nikde inde niet. V nás všetkých je sila, sám si nič, len nula. Váž si silu pohľadu, nevidomosť vedie ku žiaľu…. Sám si iba kvapkou v mori Celý si , keď srdce láskou horí… Najťažší je pohľad na svoj strach, pokoj v duši môže byť iba toho strachu ,vrah…. Oči vidia veľa zo života, skrz seba nás, bez […]