Ana Doel – básne

Preskúmaj ma pomaličky, ale riadne do hĺbky. Zažni oheň v mojom tele, rozbi vášeň na kúsky. Pocity daj krásne, skvelé. Vyber srdce spod blúzky. Pohlaď dušu, telo vrele. Fantáziou sťahujú sa medové motúzky. Vyzleč z kože moju myseľ. V realite streneme sa. Možno všetko dá nám zmysel….

Klop,klop,klop, na dušu klopká mi čas. Pýtam sa … Príde láska, šťastie včas? Stihne to, kým obelie mi vlas? A moje srdce zahalí mráz? Kútik duše odpovedá… Ty šťastná si. Len sa to musíš naučiť vnímať cítiť dýchať, celým svojím ja Stretnúť sa v jednote… Odolať hmote . Nechať sa premôcť láskou… Nedať sa temnote. A dážď radosti […]

Silná vášeň prúdi mi v žilách. Kým sila a život ma sprevádza, budem dýchať a hľadať v tých chvíľach, čo len človeka zvádza… Jednoduchosť, vďačnosť a lásku. Kde niet viery, všetko visí na vlásku… Horúčava vonku, teplo, v mojom srdci Ako kladivom, keď klepneš po klinci. To láska spieva sólo. Zostalo spojivom Tvoj pohľad, Tvoje ľúbim ťa, […]

V objatí rannej kávy myslím na Teba Dych sa mi pri tom tají. V ústach kúsok neba Chcem si ponechať V hlave len to pekné. Sem tam ma , ale obchádza tá horkosladká príchuť v živote i v čaji života, keď človek zradí , ten i tá. Bola to skúška Aj keď ťažká, na jazyku spomienka. Cesta životom je občas vratká, ak k jeho tajom nevedú vrátka. Cez bludisko lásky, […]

Ona mala staré fotky, Ona zase kaleráby tlačí Tá zas nemá dobré telo Nespokojnosť, len sa mračí… Chcel by lásku iba mať To by však z nej musel aspoň , Kúsok vedieť dať Zo žien si spravil trofeje Táto dobrá Hentá nie A táto zase, ešte nie. Lov na ženy Za sebou necháva iba spúšť Zlomené srdcia, On nerieši to Ona na to keď chceš lásku, Najprv si ju do […]

Keď si tak kráčam v ríši svojich snov. Pomaly,ale iste zbavujem sa okov, Okov reality tejto zeme, kde právo a poriadok dlho drieme. Všetci sme účastnikmi na pohrebe slušnosti. Len málokto ozve sa, tým však patrí vďaka, slúžia cti… Tento národ potrebuje vodcu, čo zvedie všetkych do kopy. A s nimi,za nich dá sa na boj, sníme z ľudi chlad nelásky, z duší nepokoj. […]

Priateľ… Keď nastane ten okamih,že máš stracha nevidíš do cieľa,pomôže ti ako nik,ten čo ťa vie podržať a pochopiť.V núdzi poznáš priateľa. Ked ti do topánok tečiea ty hrôzou nedýchaš,podporí ťa práveona ,ona nič na oplátku nechce, nepýta. V núdzi poznáš priateľa. Bolesť,smútok na hruď sa ti tisne. Priateľ je tenčo ti okamih […]

Dáva mi silu tá myšlienka, niekde vzadu,v hlave Tam, niekde, práve tam… O Tebe, dumky šťastia roja sa mi práve, keď dávam volnosť predstavám. Pýtam sa… Kde tú istotu beriem, že myslíš na mňa? A nie je to len prepad, naivných predstáv, myšlienok mojich, divokých šeliem… Je to len pocit Dáva mi silu… Tak prečo si ho neponechať chvíľu? Desí […]

Prestepovať sa k svojej bolesti, cez všetky tie nevôle, neresti. Padnúť na dno, vidieť z diaľky svoju záhubu, keď nepodarí sa vstať, neľutovať sa, keď dá ti život na hubu. Pretancovať sa k svojej duši, precítiť svoju bolesť, sama, bez pokušenia ju zrušiť. Vychutnať si ju pokorne , až do dna, aby som bola schopná znovu vstať a byť pre život zvodná . […]

Venované mojej dcére…:) Pššš…kľud chlácholivo šepkám, život je boj, tvoje vnútro vie kadiaľ kam. Nechaj myseľ,telo oddýchnuť. Pospi si,oddýchni, rob to na čo máš chuť… vrávim Ti vrele. Neboj sa,nestrachuj, A šup do postele Ráno múdrejšie večera Budeš sa cítiť skvele. Ráno múdrejšie večera nikdy nenechaj chmúrne myšlienky dôjsť do […]