Ana Doel – básne

Chcem pochovať myšlienky. A nikdy už nemyslieť. Na to, čo mohlo byť. V strate nevisieť. V srdci čierna diera. Temnota. Čakám a dúfam, že sa z nej vymotám Utópia? Neviem seba nájsť. Kdesi som ukrytá. Ukryl si kompas. Kto vie kam. Bezmocnosť prekvitá Slzy už netečú. Iba bolesť cítim. Myšlienky utečú. Stále k Tebe milý. […]

Srdce mi zviera bolesťoutak silnotak ničivoSrdce mi zviera neresťoutak bežne tak bezočivo Bolí to…Ani nevieš ako moc?!Čo si to so mnou spravil?V duši temná noc…Srdce mám na kusy!Zlep ich!Prosím…Cítim saAko človek v kose,bosý…Neviem tie čriepkypozliepať.Bolo to takpredurčené,od chvíle čo som sarozhodla Ti srdce dať…

Samota mi hlavu motáMieša sa mi do životaĽudí hŕba okoloAko by ich neboloSrdce túži Po spriaznenej duši.Buší,mi do ušínástojčivé volanieSte tu ľudia a či nie?Všetci v sebe myseľ máme.Ten či tá.Kde je pravda ukrytá?StarostiProblémyUzkosť StrachNedajme sa im!Ach!Pozrime sa vôkol sebaDám ti radosť,kúsok treba!Nebojme sa toľko!ÚsmevObjatiePekné slovkoTo je naša […]

Som asi trápna,s tou svojou láskou,čo cítim,ako túžim,ako chcem,viem.To tvoje telo,hladkať ho.A s tým sa zároveň dotknúť tvojej duše,bolí to,ako strela z kuše,do srdca trafená,tá túžbabolavá,neopätovaná.Chcem,viem,neodpoviem,lebo odpoveď neviem.Prečo je to tak?Sa pýtam.A uvítamna to odpoveď.Skôr než niekto prečítatúto moju spoveď.

Lavína nezmyslov,úmyslov,hnusu,spustila sa dole kopcom,zvanom život.Všetko je to však vec vkusu,pohľaduuhla.Kým pohltí nás truhla.Ako sa na to človek díva,ako o tom občas sníva.Či rozhodne sa vyhrabaťz pod nánosu špinyhnevu chaosu,či zohreje v sebetú kosua obalí si srdce láskou,povinneovinieoči ružovou páskou.Či nasadí na koreň […]

Umrela somjednej nociuž mi veru,niet pomoci.Umrela som,s mojím snom,keď nechal si masamotnú,blúdiť životom.Pochovaná,za živa…Búdúcnosť desí ma.Chcem sa vzoprieť,osuduŽiť teraz,právea navždy tu.Bez Teba však neviem dýchať.Medzi namiiba pýcha!Nevieme nájsťcestu k sebe.A tak iba,ticho mrieme…

Nie je ešte čas,nájsť to pravé v nás.Nádej,hra,laškovanie,láskovanie.Neha z toho vanie.Kdesi, čosičo v nás vzplanie.Kdesi, čosičo v nás víri.Rozum hlási neprítomnosť,niekde asi hýriLen neočakávať!Vravím si…Ale srdce túži,podstata človeka,myšlienka uteká,tá sa len tak nenechá.Priam skáče,od hlavy k srdcu,od srdca k hlave,všetko to so mnou len tak […]

Stúpam hore len nedávno som spadla, z výšky svojich snov. Stúpam, dvíham sa, silou vôle, aby som zas nepadla tam, odkiaľ niet návratu. Kde radosť nie je hrou a všetko ponuré je biedne, holé. Stúpam hore a už ma tam nikto nedostane! Dole! Plahočím sa. Deriem sa na povrch, ako láva sopky Padajú zo mňa kôpky, driny, nánosu, beznádeje. Hádam ma to už z povrchu […]

Hráš sa so mnou.Blúdiš mi mysľoupo tele…Dostávaš sa mipriamo tam,kde my chcemePrechádzaš mnou,po mne,pomalyTešíme sa,kam sme sa to dostali…Vzrušením skorouž ani nedýcham…Kamkoľveksa pohneš,prídešpresnepráve tam…Kam máš,ku mne…Láska moja!

Zmierená so sebou So životom Snažím sa ísť ďalej Nerozmýšlať, čo potom… Zmierená so svetom So smrťou Snažím sa rozmýšlať Čo teraz a nie nad odvetou. Zmierená s citmi pocitmi láskou Keby si tak vedel čítať, čo je za mojou vráskou Zmierená s tým čo bolo čo je čo bude Je to presne všetko tak Ako to má byť, je to o osude… […]