Ana Doel – básne

Nenechaj ma zostarnúť lásku si so mnou uži Nenechaj ma uvädnúť Daj mi do rúk kopu ruží… Pomaly sa priblíž ku mne ostaň v mojom náručí Uviazni sťa loď na plytčine Kým nás život poučí..

Prečo sa hanbiť za lásku? Prečo? Prečo sa hanbiť za to čo cítim? Hladný neverí sýtym….. Prečo schovávať tlkot srdca pod blúzku? Dôvera skrytá je pod chrbtom zbitým…. Nesúď človek, však ty sám vieš ako to bolí Keď ideš ku dnu, padáš, strácaš sa ako kvapka v mori.. Neobzeraj sa za seba, znovu vstaň,opráš sa a hlaď ďalej… Ďalej, ako si vidíš […]

Len krátko…. Od lásky k nenávisti, krátka cesta Kto nezažil, nevie, že krutý osud chce zviesť ťa…… Od strachu k bolesti Blízke dvere…. Buď silná, Nedaj sa… Čo ťa žerie? Len pekne vytrvaj v správnom smere….. Ana Doel

Poláskaj ma slovami, medzi dvomi vetami, zbav ma vlastnej mortality. Zovri ma v náručí a prenes z reality ku snom…. Pohladkaj ma slovami v prítmí, medzi dvomi bodkami. Strachu hlavy utni…. sťa viachlavému drakovi. Ta veru! Útoč túžbou, útoč vierou, tlkotom snov, prejdi cestou strastiplnou až ku cieľu…….

Dnes už viem, čo chcem, čo je dôležité.. Nepotrebujem k opisu ani vety rozvité Nie je to moc, ani talent, ani statky.. Postačí zdravie, pokoj, ľudskosť… To sú potom v duši sviatky. Dnes už viem… Nepodlieham mámeniu ega Neprosím, nežiadam… Som spokojná s tým čo je, Užívam si život, kým trvá, kým je…..

Raz ten smútok musí zaspať Verím … zo všetkých síl. V hlave padá mi spomienka Verím, že si ma v srdci nosil…. Duša duše sa dotkla, láska do srdca vošla nám… Ty vieš, usmej sa a nerieš… Stále Ťa na srdci mám….

Len tak ležať v tvojom náručí dýchať život čo vôkol sa točí… Len tak dýchať Teba, sen žiť predsa treba… Spánok mi padá do očí Skôr než si tma svetlo zotročí a hviezda spadne z neba… Len tak si intímne píšem básne a delím sa so svetom…. intímnosti sú intímne to je jasné, čo však po nás zostane vo vetre odviatom?..

Zvládnem to bez teba… len nechcem. Túžba je silnejšia než vnem… Neplačem. Nežobrem! Nemá to zmysel…. Ty raz pochpíš, že si bezomňa ako deň bez noci, ako bez slnka deň…. Láskou oddaná, svetom sklamaná, nikdy sa nevzdávam keď smiem….

Život je ako cesta kde stretneš ľúdí z rôzneho cesta. Život je plný zákrut, niekedy niektorú nezaberieš, vyšmykneš sa bohu z rúk… Vtedy musíš nabrať smer, usmej sa. A iba ver!

Láska je liek. To vieme všetci Keď duša bolí Ľúb! a pohnú sa veci…. Keď život trápi sužuje, pohladkaj srdce láskou, to vylieči zohreje… Darmo hrá človek zo seba frajera, že lásku nechce, pýcha ho zožiera… Duša bez lásky, stráca na hodnote. Ak lásku má, smútok v nej umiera… Človek fičí na dobrote….:)