Ana Doel – básne

Mrzí ma,že som Ťa sklamala. Mrzi ma, že si sklamal. Život nie je čiernobiely, ķto by ho aj chápal?! V srdci diera ako delo, P.S. I love you… by to chcelo Snívať sa predsa smie… sen s realitou splýva, keď sa stmie…

Láska zostala stáť, niekde za päť minút dvanásť.. už hráme iba sólo.. Vieme sa len domnievať aké by to bolo… Domnienka prvá: podpora Ako keď sa klbko vlny odvíja tak osud s osudom sa prelína ruka hladí druhú, to nám dáva vzpruhu… Domnienka druhá: splynutie Tak krásne ako môže byť milovanie, keď telo k telu súhlasí a zmyslami sa privinie. Tak by nam bolo, […]

Keby si vedel čitať smútok v mojej duši, nikdy,nikdy by si ma neopustil, keby si to bol čo len tušil…. Keby si vedel ako vedia bolieť tvoje slová, hrýzol by si si do jazyka ako opakovať ich zas a znova… Večer keď smútok mi padá do duše a hudba môjho srdca mnou kolíše.. Spominam ako si ma mal rád…. S pokorou usínam, strácam sa zo sveta zloby a zrád…

Pomaly spadla vločka vianoc na tvoju tvár, stačilo to k tomu, bol to bod zlomu aby zmizol z tvári svár…. Duch vianoc, čistoty a dobra priletel k nám zas, by zažal sviece lásky s novou vervou v nás.. Bárs by boli Vianoce, v našich srdciach stále. Dobre by bolo vidieť bez zlosti, kriku, len usmiate tváre…

Sa pozerám pozorne, no pokorne. Dokážeme všetko, iba svorne. V jednote je sila, sám si nič, len nula. Váž si silu pohľadu, nevidomosť vedie ku žiaľu…. Oči vidia veľa zo života, skrz seba vás, bez duše sme iba hmota. Dívajme sa na nás, ako by sme boli jeden . osudy sú prepojené cesta iba k láske vedie…

Prišla doba, kedy nehovoríme len pusou… Myslíme, snívame srdcom. Bola doba keď úsmev občas na tvári zamrzol.. Keď Jackson, Prince umreli i Whitney Houston… Je doba, keď život viaže gordický uzol… a láska stáva sa múzou….

Sú vo mne dve, hriešnica i svätá, chvíľu ťa ľúbim , potom zas nie, osud naše cesty spletá… Nevieš ma zaradiť, váhaš, dumáš, myšlienky ti splieta… Túžba ťa ovláda, po mne, so mnou spätá… Myšlienky točia sa, víria v hlave, sú ako pyrane priebojné, dravé… Vrtkavé tango osudu stavia nám v mysliach prekážky […]

Ulož si moju lásku v svojom srdci a maznaj sa s ňou, keď budú horšie časy tak posluži… Zamkni si moju tūžbu s tvojou, na sto zámkov, ked smutno ti bude, spomeń si Pohladkaj myšlienky tvoje, priateľstvom mojim, keď budeš stråcať pod nohami pôdu, je tvojim snom, že pri Tebe stojím, v dobrom aj v zlom….

Môj hardver žije, češe sa, umýva, usmieva sa, robí po vôli… Môj softvér vädne, schne, vysmieva sa, živorí… Všetko kvôli Tebe láska, celé ja , mi hovorí… takto to je, keď sa cesta tela s dušou rozdvojí…

Každý jeden deň bez Teba, mi prereže žily… Srdce mi krváca a kvíli…. Silno chcem zabudnúť, nemyslieť. Vyprať si v hlave… Vyvešať nové myšlienky No nedarí sa… Stále…